vnútorné dieťa – časť prvá

Keď  sa narodí dieťa, má pred sebou jednu z najnáročnejších výziev – prežiť. Udržanie života. Bez prežitia nemá ďalej význam nič iné. Ak prežije, má pred sebou veľa...život


Inštinkt prežitia je základný a predstavuje základ našej fyzickej existencie. Ak je uspokojený, dovolí sa iným častiam  vyvíjať a venovať pozornosť ďalšiemu rastu. V čase ohrozenia ale spotrebuje podstatnú časť ľudského vedomia. Počas ranného detstva je ego dieťaťa ešte veľmi slabo vyvinuté. Nie je schopné klásť odpor, je nezrelé a to robí dieťa veľmi zraniteľným. Nedokáže si ešte poradiť s úlohami, ktoré by inokedy hravo zvládlo a preto vytesňuje, popiera, alebo sa od niektorej svojej časti odštiepi, prestáva byť úplné (milujem ang.slovo whole- úplný, celistvý). Tak nejako vzniká neuróza. Jej hĺbka ako aj šírka závisí od obdobia, kedy bolo dieťa takto vystavené stresu. Čím skôr, tým väčšie pôsobenie.


To, že si to dospelý vedome nepamätá je spôsobené aj postupným dozrievaním pamäťových mozgových štruktúr. Tie sú do 2-3 rokov ešte poriadne nezrelé.  Dovtedy dieťa disponuje istým typom pamäte, ktorá slúži na podvedomé zapamätávanie pohybových vzorcov, emócií. Jeho zážitky sú  silne zapamätávané celým telom, podvedomím.  Tam je uložená jeho história, v tele. Ako to pôsobí v dospelosti, ak človek zažil pocit ohrozenia do svojich prvých narodenín ? Človek sa stáva precitlivelým, niekedy príliš ústupčivým, aj tam kde by mal klásť zdravý odpor. To všetko za jedinú odmenu : ľúb ma, maj ma rád, mám právo tu byť.  Jeho telo si uložilo do svojej pamäte frustráciu z nenaplnenej potreby „ práva byť tu a dostať“. Ak boli jeho potreby nenaplnené, telo si zapamätá pocit ohrozenia. V dospelosti potom reaguje precitlivelo na akýkoľvek podnet, akoby bol ohrozený na živote.


Racionálne a s odstupom si to vie vysvetliť, dokonca aj keď prešiel terapiou. Telo má však voju pamäť a tá sa dá ovplyvniť opäť prostredníctvom tela. Podvedome nedôveruje okoliu, svet nie je bezpečný. Nedôveruje.  Novonarodené dieťa nemôže byť ničím rozmaznané. Vstrebe toľko lásky, koľko je mu dávané a čím viacej tým lepšie. Primárnou osobou je matka, s ktorou sa dieťa plne identifikuje. Dokonca si „myslí“ že sú jedna osoba. Ak je matka chladná, taký je aj jej prístup k dieťaťu a taký svet dieťa vstrebáva - chladný, rezervovaný.  Ak dieťa nedostáva dostatok potravy, nie je dostatočne opatrené a hýčkané, jeho „zatiaľ jednoduché“ mysliace štruktúry vyhodnotia situáciu ako ohrozenie. Nad čím by  dospelý mávol rukou, novorodenec zažíva ako horor.  Niekedy je to chlad matky, nedostatok láskavého dotýkania tela dieťaťa. Podávanie stravy v stanovený čas a nie podľa inštinktov dieťaťa, alebo k tomu prispeje akákoľvek situácia, kedy je kontakt s matkou prerušený (skorý nástup matky do práce, hospitalizácia) - to všetko spôsobuje neurózy.


V dospelosti často svoje telo aj podvedome odmieta, je plne racionálny a samostatný, nepotrebuje nikoho. Príliš skoro bol sklamaný. Často nevníma niektoré časti svojho tela, periférie sú slabo prekrvené. Všetko je pod kontrolou, celé telo stuhnuté. V každom dospelom žije aj jeho „vnútorné dieťa“ s jeho silnými aj slabými stránkami.. Zamrznuté v inom čase a priestore. Aj keď v súčasnosti ako dospelý  vie, že môže dôverovať a uvoľniť sa, jeho „zamrznutá časť“ reaguje inak, aj malý podnet spôsobuje ohrozenie. Vedome tomu nerozumie ale telesne pociťuje nepokoj.Vo východných učeniach ide o narušenie správneho fungovania prvej čakry. Niekedy vníma, že ak by povolil svoje hradby rozpadne sa, zanikne, nemôže sa uvoľniť úplne, je to nebezpečné. Od svojich pocitov a telových vnemov je často odštiepený.  Podvedome si myslí „so mnou niečo nie je v poriadku“, alebo „ja nemám právo žiť“.


Pri práci s takto ovplyvneným vnútorným dieťaťom, ktoré sa cíti vystrašené, izolované, bezmocné,  je potrebné prejsť cestou k znovuobjaveniu vnútorného Ja. Viesť už teraz dospelého k prikývnutiu životu a povedať mu „ÁNO“. Uvedomiť si právo dostať všetko potrebné k prežitiu, znova cítiť radosť a dôveru svetu okolo. Dôležité je cítiť blízkosť, dotyky, bezpečie a dôveru. V práci s telom je potrebné sa v tele udomácniť, obrazne povedané vrátiť sa domov. Dostať sa z „hlavy“ a uzemniť sa. Stáť pevne nohami na zemi. Uvedomovať si svoje nohy a precítiť kontakt s výživnou zemou (symbolicky matkou).


Znova prehriať pocit chladu, ktorý okolo seba a v sebe šíri, precítiť teplo v celom tele. Takýto klient sa dôvernému kontaktu podvedome bráni, pod maskou nedôvery a odťažitosti sa skrýva množstvo hnevu, zúrivosť, strach dokonca až hrôza. Túto výbušnú zmes je potrebné citlivo uvoľňovať mentálne, hlavne však telesne prostredníctvom práce s telom, uvedomovaním, venovaním pozornosti svojim vnemom v tele. Tak sa človek učí opäť dôverovať svojim pocitom, potrebám, inštinktom, vnímať svoje telo. Cítiť sa doma vo vlastnej koži. Cieľom je, že sa stáva pre seba citlivou matkou, uspokojujúcou svoje milované dieťa.

Marianna Mereššová

Pozn.
vytesnenie: obranný mechanizmus, kedy Spočíva v tom, že impulzy vyvolávajúce úzkosť sú jednoducho zabudnuté, tvárime sa, ako keby sa nikdy nestali. Nevieme si na ne spomenúť, hoci sa snažíme. Vedome si ich proste nepamätáme.


odštiepenie: obranný mechanizmus, takzvaná disociácia, časť seba nevnímam. Akoby sa to dialo niekomu inému. Vzniká pri veľmi silne vnímanom napätí. Istú časť seba nepociťujem. Odštiepim. Často sa preklopí do telesných ťažkostí. Tak si ich musí uvedomiť, niekedy je to preňho sociálne akceptovateľnejšie.


popretie: Je podobné ako vytesnenie, ale v tomto prípade zlý zážitok si pamätáme, ale jednoducho popierame jeho vlastnosti. Realitu si interpretujeme inak. Napríklad, keď sa natrvalo rozíde dvojica a jeden z nich si to nepripúšťa a interpretuje si to len ako dočasnú pauzu.



Zdroje:

Anodea, J. (2004): Eastern Body, Western Mind. Random House, New York, 2004
Johnson, S. (2007):  Charakterové typy člověka .Computer Press, Brno, 2007
Stauntonová, T.(2014): Bodypsychoterapie. Maitrea, Praha, 2014




Newsletter

O mne




Mgr. Marianna Mereššová – psychologička a certifikovaná lektorka tantra jógy Mohendžodáro (pod vedením MUDr.Moniky Sičovej Ma Deva Pranama). V každej žene je sila, naplnená zdravými inštinktami, vášňou a tvorivosťou. Nespracované zážitky a traumy sa neukladajú len v našej psychike, ale aj tele. Uvedomelou prácou so svojou dušou a telom sa rozpúšťajú, vedome uvoľňujú, stávame sa opäť živými. Ciest je mnoho a ja objavujem tú svoju.

Pokračovať
logo

Copyright © 2015 Balansia.sk. All Rights Reserved.
Created by Lias.sk - web stránky Košice